Jar národov sa niesla v duchu liberálnych a republikánskych myšlienok. Meruôsme roky- táto séria revolúcií proti európskym monarchiám a pre národné osamostatnenia a zjednotenia, ma zastihla v Hornej Zemi. Poľoval som tu, v Vysokých Tatrách na prerasteného hnedého medveďa. Mal zo 3 metre a skoro 700 kilogramov. Skôr ako som vycestoval do Viedne, kde som chcel chytiť cepelín do Paríža, ma oslovili istí Štúrovci, či by som necvičil ich revolučné jednotky. V tejto malej zemičke sa rýchlo roznieslo, že je tu Angličan. A navyše som bol vyslúžilým plukovníkom Jej Veličenstva kráľovny Viktórie. Po dlhých rokoch služby pre kráľovnú a Spoločnosť v Indii, som vyhľadával dobrodružné výpravy a poľovačky po celom svete. A tak som sa dostal aj tu- do Horného Uhorska.

Samozrejme ako vernému služobníkovi monarchie mi boli myšlienky Štúrovcov proti srsti a česti. Veľmi slušne mi vysvetlili, že potrebujú moje úspory, aj keď som rojalista. Ale na lístok na cepelín mi nechali. Presne 7 Kronen, 99 Hellerov...a preto mi prišlo vhod , keď mi po príchode do mesta svetiel, módy a dobrého vína, prišiel telegram zo Spoločnosti.

Dlho som sa túlal svetom a preto som nevedel, že doma na Ostrovoch , istý vedátor, časoplavec barón Fortesque experimentuje s hmotou a časom. Vyrobil diabolskú Mašinu Chaosu. Jeho vynález ho doslova pohltil. Potom sa v zemi začali objavovať hnusné potvory, automatóny a dokonca prehistorické monštrá. Panika a skaza zachvátila poddaných jej veličenstva.

Ten telegram, čo som dostal bol posledný s Britských ostrovov do kontinentálnej Európy. Lode, čo šli na pomoc, sa ta nikdy nedoplavili, lebo pri pobreží boli napadnuté a potopené. Našťastie pred tým, ako táto katastrofa nabrala obludné rozmery a Anglicko ostalo v troskách a pazúroch monštier, kráľovská rodina sa dostala do bezpečia, na utajené miesto. Spoločnosť teraz najíma dobrodruhov a žoldnierov, aby to doma dali do poriadku.

Ako plukovník Jej Veličenstva v zálohe som ani chvíľu nezaváhal.

Zarobil som si na nutné zásoby odstrelom istej gévaudanskej beštie, dokonale vyčistil svoju slonobíjku Bertu a pod rúškom tmy sme experimentálnym parným eroplánom Spoločnosti preleteli ponad Kanál.
Akási guľa slizu znefunkčnila lopatky eroplánu a zrútili sme sa na zem. Bum! Našťastie do vresovísk. Pilot neprežil, zostali sme iba ja a istý kazateľ.

Tiež dobre zaobchádza s puškou.

Presvedčil som sa o tom, keď obrovské ropuchy, čo v sebe majú výbušné plyny a pri kontakte so svojou obeťou explodujú, na nás zaútočili. To boli výbuchy! Doslova ohňostroj, ako na vojenskej paráde...

Už tri dni sme blúdili vresoviskami. Stal sa z nás dobrí tím a to verte, že sme nezostali len pri modlitbách! Učili sme sa ako na tie obludy. Bola to jedna veľká poľovačka... Po ceste sme nachádzali zásoby streliva, jedla a fáče po predchádzajúcich výpravách. Neskoro večer, keď sme si pochucovali na pečenom žabisku ako nejaký žaobožrúti, nás napriek mojej opatrnosti a vycibrenému sluchu lovca, prekvapil nečakaný návštevník.

Kamenný golem!

Objavil sa odkiaľsi zo zemského lona a začal po nás vrhať skaliská: Jednou zadlávil kazateľa.
Amen.

No ja som si ten deň pripravil z vnútorností žiab výbušné patróny. Vyskúšam ich na ňom... Keď to prežijem, Spoločnosť mi za tento exemplár, ako za ďalšie iné monštruozity tučne zaplatí...!

Nech žije kráľovná!

Bum! Bum!

Prístupov 6461

Kvalita článku