(pokračovanie) 

Chvíľku ho nebolo, už som sa v ním v duchu rozlúčil. Bol som zúfalý, ako sa dostanem k východu ja. Zrazu mi na hlave pristáli tenisky. S pružinami na podrážkach...A cesta bola na svete! Na pružinách poľahky vyskočím na tú nedosažiteľnú plošinu. Boli síce gigantické, ale akonáhle som si ich obul, veľkosťou sa nohám automaticky prispôsobili. Vyskočil som hore. Teleport preniesol mužíčka na záchrannú loď a mňa do ďalšej bane. Ešte nebezpečnejšej a väčšej.

Ako prvá vec ma prekvapili akési divné žrúty- obrovské žravé papule vyrastajúce zo zeme. Skoro som skončil ako obed! Znova mi pomohla kabeláž na strope, cez ktorú som ponad rad hladných piskov prerúčkoval do relatívneho bezpečia. Ocitol som sa opäť pred vodnou plochou. Ale senzor tentokrát hlásil, že je to už čistá kyselina. Dvojité salto vpred –a bola prekonaná. Ha!
Kľúč od cely mal pre zmenu pri sebe modrý slíž. Tiež bol asi hladný lebo otváral žravo zaslizenú hubu a ukazoval mi zubále... Vyrval som mu jazyk na ktorom mal ten kľúč zamotaný. Tunajšie strážne osadenstvo som nezabíjal. Jednak mi to zakazoval kódex cti intergalaktického dobrodruha a moja dobrodinecká povaha a podruhé, som sa po odchode z armády stal pacifistom. Ničiť akúkoľvek formu života mi bolo skrátka proti srsti a mal som dostatok atletických schopností na to, aby som tieto tvory prekonával inak.
Veselý mužíček v cele bol akýsi skleslý. Keď som otvoril ťažké železné vráta, divne, až diabolsky sa zasmial. A navyše bol celý zošedivelý. Úplne stratil tie veselé farby a povahu. Rozbehol sa preč a chcel svoj život ukončiť v kyseline. Musel som ho niesť pod pazuchou, aby sa znova nepokúsil zmárniť. Grafit na stene mi ale prezradil ako ďalej. Pod nápisom bola plechovka s trochou farby. Trebalo ju dať do neďalekej napodobeniny Dúhostroja. Strážil ho červ, vystrkujúci sa zo zeme. Ako mi mohla ublížiť „dážďovka“, poviete si. Lež, to nebol obyčajný, prerastený červík, ale oheň chrliaca obluda. Urobil som kotúľ vpred a vyhnúc sa tak plameňom som mu dal plechovkou po lebeni. Nalial som farbu do stroja. Pekelne sa smejúci, kopajúci a kúšuci mužíček dostal farebnú, dúhovú sprchu a bol kľudný. Poďakoval sa mi zachichotaním. Šli sme spolu ďalej.

Pri skulptúre dravého vtáka sme narazili opäť na ťažkú prekážku. Rebrík bol zničený. Potrebovali sme nutne nástroje na opravu... Veselníček s radostným chichotom zahliadol na vysutej plošine pár sto metrov nad nami kopu šrotu. Našťastie bol poruke kladkostroj na ktorom som sa ta vyviezol. Pomáhal mi tak, že točil kľukou kladkostroja. Hore som zobral potrebné kusy kovu na upevnenie rebríka. Ale predtým ako som sa spustil dole k nemu, všimol som si , že vedľa mňa je kamenná stena mierne popraskaná. Zaťukal som na ňu a rozpadla sa. Objavil som skrytú jaskyňu. V nej trónila socha Budhu!? A boli drahé kamene a lekárnička. Napchal som si ich do káps- zídu sa pre financovanie galaktických sirôt. Ošetril som si aj rany na tele. Hneď som sa cítil lepšie! Spustil som sa dole k piadismejkovi. On, samozrejme za veselého džavotu, až sa zaprášilo opravil rebrík. Zliezli sme po ňom o úroveň nižšie, vošli ešte do ďalšieho tunela a na banskom vozíku sme sa odviezli, preskočiač kyselinové jazero, k teleportu. Do dalšej bane... Tentokrát egyptskej?! Ďalšie pavúky, múmie, zelené nohaté príšery, páky, plošiny kyselina...brrr! Ale na druhej strane som sa veľmi tešil na nové výzvy a to ,že zachránim veselých mužíkov zo spárov nebezpečenstiev!

Ale...bol som už tak znavený... Fyzicky i mysľou, lebo toto krátke no namáhavé akčno- logické dobrodružstvo bolo fakt náročné. Radšej som si zapísal vygenerovaný kód do ďalšej úrovne.

Benefactora na emulátore Amigy nažhavím znovu zajtra!
/Hodnotenie? Zahrajte si sami, je to klasika. /

Hru si zahrajete:
Ako originál v AMIGA emulátore HWA
http://hobring.esero.net/
Alebo ako PC-port CD 32 verzie:
http://thecompany.pl/game/Benefactor

Prístupov 6377

Kvalita článku